8 - 2018 Nešťastie nechodí po horách...

   ...ale po ľuďoch - najmä po tých, čo si to nezaslúžia. Aj tak by som mohol opísať posledné dni a udalosti, ktoré sme zažili. Obyčajne mám predstavu, o čom budem písať na niekoľko týždňov dopredu. S týmto sme však nerátali ani v najhoršom sne. Nasledujúce riadky sa mi píšu veľmi ťažko.

   Mala to byť piata a zároveň posledná sezóna, ktorú sme chceli absolvovať s kamiónom. Pre nové včelstvá sme ešte koncom decembra riešili nový prepravný systém. Stolice pre 12 rodín, prepravované na vozíku. Dôvodov bolo viacero. Prevoz 80 rodín na návese bol náročný a práca na takej včelnici ešte viac. Po minulej sezóne bol náves zaplnený na maximum. Bola to len otázka času, kedy budeme musieť náves vymeniť, za niečo menšie a flexibilnejšie. Bohužiaľ sme nečakali, že to bude tak skoro.

   Poznáte ten pocit, keď si začnete myslieť, ako je všetko dobré a nemôže sa nič pokaziť? Presne rovnako som sa cítil v sobotu 10.3.2018. Natierali sme letáče, plánovali a debatovali, čo a ako bude. Spokojný so štetkou v ruke, vedomý si, že sme všetko stihli vyrobiť na čas. Ostávalo jediné, návrat nášho Janka z dovolenky. Jeden telefonát zmenil všetko.

   Kto bol vlastne Ján? Otcov kamarát z vojny, ktorý nám prirástol k srdcu tak, ako málo kto iný. Pokiaľ by som mal Janka opísať, povedal by som, že bol ako ľudská včela. Podobne ako včela aj on dal tomuto svetu a spoločnosti veľmi veľa a pritom bral tak málo. Mal veľkú dopravnú firmu, desiatky strojov ťažkej techniky a povahu, akú by ste hľadali u málokoho. S myšlienkou prevážania včiel na návese z kamióna prišiel práve on.

   Hovoril, že celý život sa živí nákladnou prepravou, ničí prírodu, preto nastal čas jej to vrátiť. Práve naše včely považoval za ten najlepší spôsob. Ján mál po materiálnej stránke prakticky neobmedzené možnosti, bohužiaľ kvôli svojej celoživotnej pracovitosti nestihol založiť rodinu. Môžem povedať, že bol súčasťou tej našej. Od apríla do augusta bola pre Jána priorita číslo jeden, kedy a kde vezie včely.

   Za tých osem rokov, čo chováme včely nám pomohlo veľa ľudí. Napriek tomu dvaja vynikajú. Prvým je pán Rosa. Včelár, ktorý učil otca včeláriť. Pán Rosa je zázrak na dvoch nohách. Bude mať 90 rokov a pred mesiacom som im objednával hobľovačku. Ako on sám hovorí, 100 rokov nie je pre neho méta :)

   Druhým bol práve Ján. Pri všetkých starostiach a povinnostiach o firmu a zamestnancov si dokázal nájsť čas aj na včely. Dokonca začal plánovať, že sa na všetko vykašle a bude s nami včeláriť. Dobre sme vedeli, že to nespraví. Firma, ktorú budoval viac ako 20 rokov bola jeho život, podobne ako sú pre nás včely.

Koncom februára som šiel s Janom na južné Slovensko. Dostali sme ponuku nakočovať so včelami do súkromného sadu. Všetko vyzeralo super, v aute sme sa nasmiali. Spomínam si ako ma zvozil, že ho vozím po Bratislave ako cirkusového koňa :). Hovoril mi, že začiatkom marca letí na dovolenku a keď sa vráti ideme na to.

   Keď nám v telefonáte oznámili, že Janko na dovolenke zomrel, v tom momente sa nám zmenil život. O prevoz včiel ani tak nejde, je to len otázka peňazí a logistiky. Jedným telefonátom sme ale prišli o človeka, ktorý bol neodmysliteľnou súčasťou našej včelnice. Sme vďační, že Jankov brat je ochotný v prevoze pokračovať, ale musíme to odmietnuť. Bolo by to odkladanie nevyhnutného. V súčasnosti máme tri nové stolice a ďalších sedem je vo výrobe. Pri prvom tohtoročnom prevoze sa budú včely presúvať z návesu na vozíky. S Jankom sa začala jedna úžasná etapa v našom včelárení a jeho odchodom sa musí skončiť.

   Posledné týždne sa v našej spoločnosti veľmi rieši politika, novinári a podobne. V tejto situácii som si uvedomil, že svet nestojí a nepadá na zapredaných politikoch a novinároch. Svet stojí a padá na podobných ľuďoch ako bol Janko. Pracovitých, dobrosrdečných a pripravených pomôcť každej správnej veci.

   Teraz nám neostáva nič iné, ako sa sním rozlúčiť. Je nás o jedného menej a preto musíme ťahať aj za neho. Určite sa bude na nás zhora pozerať. Dúfam, že raz keď sa sním stretnem, tak sa mu budem môcť s čistým svedomím pozrieť do očí a povedať mu: "ĎAKUJEM za všetko, čo si pre nás a naše včely spravil"