Každoročne sa opakujúci problém

25.04.2019

  V podstate od počiatku nášho kočovania so včelami sa každoročne stretneme minimálne jeden krát s problémom, že niekomu vadia naše včely. Ani po toľkých prevozoch mi to nedokáže rozum pobrať, ako je toto vôbec možné. Rovno by som uviedol jednu vec, včely sa vždy snažíme umiestniť tak, aby neboli hrozbou pre okolie.

  Tento rok hneď na prvom výjazde problém. Čo je na tom úsmevné je, že vietor zrejme vanie od iného včelára. Vraj naše včely, útočia na okoloidúcich. Dokonca nám volal starosta obce, že či to nevieme posunúť. Vravím vieme, o 10 centimetrov alebo o 5 až 6 kilometrov. Našťastie starosta danej obce je rozumný človek a keď sa šiel na včely osobne pozrieť pochopil, že sa jedná buď o ľudskú hlúposť alebo závisť. Čo je horšie? 😊

Už som to v pár článkoch spomenul, ale opakovanie je matka múdrosti:

- včela nelieta za potravou spôsobom pohybu v bludisku. Včela vyletí z úľa, naberie výšku a letí priamo najkratšou vzdušnou trasou. Pokiaľ sú pri úľoch vysoké stromy, tak včela letí nad stromami, nie medzi nimi.
- včela, ktorá letí za potravou pichne naozaj výnimočne, ich úloha nie je strážiť úľ, na to sú strážkyne.
- včela, ktorá sa vracia s potravou, to jest s peľom a nektárom, tak ani nemôže pichnúť, lebo jej plný medný vačok jej nedovolí vysunúť žihadlo.
- pokiaľ sú včely vzdialené od cesty 25 až 30 metrov a ešte sú medzi úľmi a cestou stromy, tak okoloidúcich si nevšímajú.

  Prvotné odhady tohtoročného úbytku včiel sa začínajú potvrdzovať. Vyzerá to, že Slovensko prišlo o 100 000 včelstiev. Pokiaľ by sme boli ako ľudstvo inteligentný druh, bolo by to považované za prírodnú katastrofu. Včelu v prírode by som mohol prirovnať k planktónu v moriach a oceánoch. Keď zmizne planktón, život vo vode sa vytratí. To isté platí v prípade včiel. Prídeme o včely a na súši postupne zanikne život, tak ako ho poznáme.

  Včela svojou prácou nielenže zabezpečuje zhruba tretinu potravy pre ľudstvo, ale najmä zabezpečuje biodiverzitu v prírode. Na jej pleciach, alebo skôr krídlach sú závislé milióny iných druhov rastlín a živočíchov. Ako teda môže niekomu prekážať tento úžasný hmyz.

 Na záver len v krátkosti jedna príhoda, ktorú som zažil pri výbere miesta tohtoročného prvého kočovania. Našiel som celkom dobre prístupné pole hneď vedľa hlavnej cesty. Najprv pole s repkou a ďalej pšenica. Krížom sa tiahla poľná cesta. Vedľa poľa býval jeho majiteľ, ktorý moju iniciatívu priviesť mu tam 120 rodín bral s nadšením. Napriek tomu mi to nedalo a šiel som sa na tú poľnú cestu pozrieť a zhodou okolností, šla tadiaľ pani so psom na prechádzku. Ako som si to pole obzeral a hľadal vhodné miesto, kde by sa dali včely bezpečne zložiť si ma pani všimla a prihovorila sa mi, že čo tam tak krokujem.

  S úsmevom jej hovorím, že som včelár. Okamžite mala úsmev na perách. Vraj ako sú včely dôležité, a že je dobré ak sa tomu venujú mladí ľudia. Úsmev z tváre jej zmizol, keď som sa jej spýtal, či by jej osobne prekážalo, ak by som dobrých 30 metrov od tej cesty mal včely. "Vraj kde bude chodiť so psíkom". V duchu som si len pomyslel, že ten pes spraví pre prírodu podstatne viac asi ako včela a viac som s ňou debatu neriešil.

  Z tohto mi plynie, že ľudstvo chápe význam včiel len do momentu, pokiaľ ich "neobmedzujú". Netvrdím, že sa má človek prispôsobovať včelám, ale tvrdo sa pozerať len na svoju komfortnú zónu a nič iné nevidieť je príliš krátkozraké. Opakujem to znova, nikdy neumiestňujeme včely tak, aby niekomu ublížili. Sám som nakoniec uznal, že by toto miesto bolo asi na hrane a nakoniec som našiel vhodnejšie pole. Bohužiaľ, problém sa vyskytol aj tam - aj keď len vymyslený.