Keď snahou o ochranu včiel, zlikvidujeme včelárstvo...

    Písal sa 26. rok môjho života a ja som sa rozhodoval, čomu sa vlastne chcem v živote venovať, zrak mi padol na otcove včely. Pravdepodobne naivne som vtedy vyhodnotil situáciu, kedy som sám seba presvedčil, že ak sa naučím chovať včely, budem poctivo pracovať a snažiť sa, budem mať krásne povolanie, včely mi zabezpečia zdravie, mladosť a vitalitu, samozrejme mi dajú dostatok hodnôt, ktoré budem vedieť premeniť na peniaze a záverom to hlavné. Budem mať prácu, ktorá bola, je a bude vážená, voči prírode a spoločnosti mimoriadne prospešná. Dnes mám 31 rokov a nestačím sa čudovať, čo sa deje s týmito ideálmi.

Je to asi 10 dní, čo včelársku obec obehli informácie o pripravovanej legislatíve na tému ochrany včiel. Ako prvé chcem uznať prácu vedenia SZV na čele s predsedom. Ako člen SZV nemám problém pri rozhovoroch so včelármi poukázať na niektoré veci, ktoré sa mi nepáčia, ale v tomto prípade si SZV urobil svoju prácu na výbornú a to treba pochváliť! Ono, bez vánku sa ani lístok nepohne. Darmo sa budú poslanci ohradzovať tým, že nič nie je napísané. Názory na ochranu včiel, ktoré sa dostali na povrch sú bohužiaľ reálne a bez toho, aby som chcel viem, z kadiaľ vietor fúka.

V skratke zhrniem to, čo sa dostalo na verejnosť:
- regulovanie počtu včelstiev na 100 000 kusov, čo predstavuje zhruba tretinu zo súčasného stavu,
- zákaz prevozu včiel, teda kočovania,
- zákaz šľachtenia a inseminovania včelích matiek.

Tieto a iné návrhy sa podmieňujú pochybnými informáciami, ktoré tvrdia, že včely hladujú. Argumentuje sa tým, že príroda na Slovensku nie je v stave, kedy dokáže uživiť plnohodnotne súčasný počet včelstiev a inými z môjho pohľadu nezmyslami. Zmyslom tohto článku nie je, argumentami vyvracať tieto doslova hlúposti.

Ľudia, ktorí v pozadí chystajú tieto legislatívne zmeny bohužiaľ netušia, čo to znamená chovať včely. Ak by som mal vybrať jeden problém z toho kvanta, ktoré sužuje včely a včelárstvo, voľba by padla na myšlienku zachytenú v tejto vete: Príliš veľa povolaných a veľmi málo vyvolených. Ako človek, ktorý za posledných 5 rokov obetoval včelám doslova všetko, čo obetovať mohol, od financií až po drastické zásahy do súkromného života, mi príde až absurdné diskutovať s ľuďmi, ktorí argumentujú, že včely by sa mali rozmnožovať rojmi.

Pokiaľ tieto riadky číta nevčelár, práve teraz asi netuší o čom píšem. Je to jednoduché. Predstavte si, že máte farmu s ošípanými, hovädzím dobytkom, kozami a ovcami. Všetky zvieratá naženiete na do jednej ohrady a ich rozmnožovanie necháte napospas prírode. Aj v tomto prípade by to ešte fungovalo, nakoľko krava s býkom sa nejako dohodnú. Hospodár by však netušil, kedy sa čo udialo. Ale vo včelách? Ak máte 100 rodín a ich prirodzenú potrebu sa množiť nebude včelár regulovať, tak môžete mať vo výsledku 100 rojov. Pánovi, ktorý mi pred časom volal som na túto tému ešte dodal - a máte 200 problémov. Preto sa naprieč storočiami vyprofilovali v spoločnosti včelári, ktorí svoje včelstvá obhospodarujú. Na to však najskôr treba drieť na včelnici, narobiť sa ako otrok a potom pochopiť, ako hlúpo znie veta: Odložencami predsa zasahujete do prirodzených procesov a degenerujete genetický fond včiel.

Ešte raz, odmietam viesť polemiku na internete s ľuďmi, ktorí o skutočnom včelárení toho príliš veľa nevedia. Ale pokojne prijmem pozvanie do živej diskusie s každým, ktorý tieto "inovátorské" myšlienky presadzuje. Ako ten, ktorý obhospodaruje takú veľkú včelnicu, akú máme s otcom, ten, čo to s rodinou vybudoval prakticky z ničoho a bez dotácii, si týchto kvázi ochrancov včiel namažem na chleba!

Teraz trochu vecne

   V normálne fungujúcom štáte ja ako občan, ktorý vo voľbách prepožičiava moc do rúk zástupcom parlamentu samozrejme nepožadujem, aby v NRSR sedel, čo poslanec to včelár. Dokonca ani ako registrovaný včelár pod organizáciou SZV nepožadujem, aby predseda spolku bol veľkovčelár, ktorý sa detailne vyzná do každej problematiky mravčej práce so včelami. Na túto prácu nie je ani poslanec, ani predseda spolku. Na to vznikli predsa včelári.

Opäť som asi naivný podobne ako 5 rokov vzad. Som presvedčený, že celý postup okolo legislatívy včiel a včelárstva by mal vyzerať úplne inak. Áno, na počiatku by mali byť poslanci, ktorí ak majú úprimní záujem pomôcť včelám a včelárom, tak ako prvé si zistia, ako sú včelári registrovaní. SZV je zďaleka najväčšia organizácia, potom je tu pár menších a nakoniec dnes už celkom veľká komunita neregistrovaných včelárov. Takže poslanci by mali v prvom rade osloviť SZV a iné spolky s návrhom, že je tu politická a ekonomická vôľa zaoberať sa chovom včiel. Ako som napísal, nepožadujem aby bol predseda akéhokoľvek spolku odborníkom na každý detail z tejto oblasti. Preto ďalším krokom by malo byť to, že spolky vyzvú svojich členov, aby sa zapojili do celého procesu a svojimi návrhmi sa podieľali na východiskách k danej téme.

Kto viac sa vyzná do problematiky chovu včiel, ako ten, čo je na svojej včelnici denne? Poslanec? Nadšenec, ktorý bude tvrdiť, že točí med raz do roka na jeseň? Alebo sa vyzná ten, ktorý budoval včelnicu z ničoho, ten, ktorý má včelárstvo naprieč generáciami v rodine a pozná každé jedno úskalie spojené so včelami.

Spolky a poslanci by mali byť len na vrchole tejto pyramídy, ale návrhy na konkrétne zmeny by mali vychádzať od radových včelárov. Aj veľkých aj malých. Veď čo včelár, to iný príbeh, iné skúsenosti a ich kombinácia by mala vytvoriť najlepšie návrhy na zmenu k lepšiemu.

Na Slovensku nie! Na Slovensku za posledné dva roky, máme priestor len pre bombastické, svetové a unikátne riešenia! Keďže politici sa snažia priamo zasahovať do včelárstva, nevidím dôvod prečo im to neoplatiť rovnakou mincou. Pre pochopenie toho čo chcem napísať, si spravíme krátke historické okienko. Nemecko od chvíle, kedy bolo zjavné, že prehrávajú 2. svetovú vojnu, začalo čoraz viac sniť o zbraniach, ktoré všetko zmenia. Ako dobrý príklad uvediem rakety V1 a V2, ktorými útočili na britské mestá. Vývoj a výroba týchto rakiet spotreboval také množstvo zdrojov a energie, že by to v tom čase vystačilo na 25 000 lietadiel, ktoré by boli pre ich potreby rozhodne lepšie. S odstupom 80 rokov môžeme byť radi, že Nemecko upustilo od racionality a vydalo sa cestou rozhodnutí založených na emóciách a pudoch tej najnižšej morálnej úrovne.

S desením sledujem, ako sa posledné dva roky vydala naša krajina rovnakou cestou. Základným faktom hovoriacim o tom, že neviem riadiť štát je to, že prichádzam s "úžasnými" riešeniami, ktoré nám bude závidieť celý svet! Ctení čítajúci, nemáte pocit, že presne toto žijeme už dva roky? Vyvíjame atómové zbrane na hnusobu, organizujeme SNP 2.0, pripravujeme daňovú revolúciu, vedieme policajné zásahy s biblickými názvami proti každému, kto nám nevyhovuje a ako ďalšie na muške sa zjavili nič netušiace včely. A výsledok? V každom smere spoločenského života vidím len rozvrat, chaos a to čo je najhoršie, extrémny nárast ľudskej zlosti, podotýkam častokrát oprávnenej zlosti. Pozorujem to sám na sebe. Jediné čo som chcel je to, aby som mohol chovať včely, rozvíjať sa v tejto oblasti a mať od všetkého a všetkých pokoj. Miesto toho musím písať takýto článok, lebo niekto vo svojej neznalosti mi chce siahnuť na to, čo mi je v danom čase najcennejšie - moje včely!

Najväčším problémom včiel je zároveň to, čo ich robí tak výnimočnými. Inak povedané, včely sú obeťou svojho vlastného úspechu. Čo tým chcem napísať. Doba sa posunula a dnes už pre mnohých povolaných nie je včelárstvo o poctivej práci so včelami, ale o spoločenskej prestíži. Chovať včely nemôže úplný hlupák. Treba mať istý stupeň inteligencie a aj vytvorené zázemie. Včely podobne ako akýkoľvek iný koníček niečo stojí. Preto sa do sveta včelárstva vydáva čoraz viac ľudí, ktorí majú medzi 40 a 50 rokov, vo svojom osobnom a súkromnom živote dosiahli všetko čo chceli a hľadajú ďalšiu výzvu. Veď komu by sa nepáčilo na firemnom večierku vyhlásiť pred kolegami - JA CHOVÁM VČELY. Toto je hlavný problém včelárstva.

Včely čoraz viac začínajú chovať ľudia, ktorí len hľadajú niečo, čo podtrhne ich spoločenský status. Včely však nie sú korytnačka v akvárium a veľmi rýchlo dajú pocítiť takémuto dobrodruhovi, že to nebude až tak jednoduché. Cez toto sito prejde už veľmi málo povolaných, ale ak máte peniaze, dá sa to skúšať prakticky donekonečna. Na jar kúpiť včely, na jeseň vysypať a zase kúpiť nové. Toto je jedna skupina "včelárov" ktorí sú problémom. Keď sa odrazu niekde zjavia 2-3 krásne namaľované úle a keby sa tam umiestnila fotopasca tak zistíte, že tam príde niekto dva krát do mesiaca. Títo včelári sú samozrejme nebezpeční, najmä pre okolie kde si včely umiestnia.

Z môjho pohľadu však vidím ešte druhú skupinu týchto nadšencov. Tých, ktorí nejakým spôsobom zvládnu základy chovu včiel a z noci do rána sa z nich stanú odborníci na všetko. Títo sú už nebezpeční pre včelárstvo ako také. Musím si kopnúť do vlastných radov a napísať, že takmer každý včelár je ten najchytrejší a presvedčený, že práve on našiel ten najlepší spôsob a riešenia na všetko.

Teraz by mohol niekto oponovať, že mám 31 rokov, venujem sa tomu 5 rokov a idem niekoho poučovať. Lenže ja som mal doslova vysokú školu včelárenia na veľkej včelnici a za chrbtom človeka, ktorý to robil už vtedy takmer 10 rokov. Iné je mať 10 rodín a hrať sa a iné je robiť nejaký úkon 150 krát ako musím ja. Rozobral som tisíce plodísk, vyriešil stovky problémov na včelách a dnes mi stačí pozrieť na pohyb na letáči, alebo len podľa zvuku včiel viem, čo sa deje. Napriek tomu, čím všetkým som si prešiel sa ani ja necítim povolaný na to, aby som mohol určovať zásadné zmeny v slovenskom včelárstve. Môžem len svojou trochou a pohľadom mladého človeka, čo sa tomu venuje prispieť k danej téme. Schválne, koľko 31 ročných ľudí má za sebou takú cestu so včelami ako ja... .

Nám sa tu však vyprofilovala úzka skupina nadšencov pre včely, ktorí podľa toho, čo píšu a hovoria, naozaj o včelách veľa nevedia. Avšak majú dosah na politické špičky v tomto štáte a cez noc sa stali odborníkmi na všetko, pritom niektorí z nich nemajú ani vlastné včelnice. Keď sme ako vedenie štátu neuspeli s atómovou zbraňou, či SNP, tak to skúsme cez včely. Veď kto by čo mohol namietať, ak budeme presadzovať ochranu včiel? Pritom netušia, že napáchajú škody, ktoré môžu byť nezvratné.

Vlastne niektoré škody už boli napáchané! Tým, čo títo ľudia presadzujú už minimálne v dvoch oblastiach poškodili včelárov a tie dôsledky na seba nenechajú dlho čakať.

1. Ešte 50 rokov dozadu bolo bežné, že sa včely chovali na záhradách hoc aj v strede dediny. Nedávno som viedol rozhovor so včelárom, ktorý mi hovoril, že pred 40 rokmi mal 80 rodín v danej obci. Postupne neho a ďalších obyvatelia vyštvali von z obce a dnes musí chodiť za včelami 10 kilometrov. Argumentami o prevčelení a prílišnou koncentráciou včelstiev na jednom mieste, zdôrazňujem, že toto tvrdenie je mimo reality dali ľudia, čo s týmto prišli len náboje do rúk tým, ktorým vadia niekoho včely v tej či onej obci. Nejeden včelár v nasledujúcich mesiacoch sa bude musieť hádať so svojimi susedmi kvôli včelám a tí budú argumentovať, že čítal ako je to zlé, keď sú včely takto na jednom mieste a podobné nezmysly. Možno ešte toho včelára označia, že včely vyciciava a kŕmi ich cukrom. Toto ste spôsobili vážení nadšenci pre ochranu včiel. Pretože každý súdny človek povie, že včely sú dôležité a potrebné. Bohužiaľ to bude tvrdiť presne do okamihu, kedy mu vaša včela zaletí k jeho bazénu, on sa po nej zaženie rukou v domnienke, že ho chce napadnúť a dostane žihadlo. Od toho okamihu, zvyčajne takémuto človeku začnú vadiť vaše včely aj keď sú stovky metrov od jeho domu. A vy ste mu dnes dali argumenty, ktoré síce nemajú racio, ale môže sa nimi oháňať.

2. Zasiali ste ešte väčšiu nevraživosť medzi včelármi ako bola doteraz. Tu priamo narážam na myšlienku zákazu prevozu včiel. Stretol som sa s tým už nejeden krát. Niekde som nakočoval a netrvalo to ani dva dni a už som mal problém s nejakým miestnym včelárom, ktorý sám seba presvedčil, že kvôli mne nebude mať med. Tento včelár sa však už nepozrie na to, že dnes je 17.2. a moje včely už majú štvrtý deň 100g cesta. Že som otvoril všetky rodiny a pozrel ako sú silné, aké majú zásoby. Dostal som 20 žihadiel a že od polky februára pracujem so včelami a robím všetko tak, aby som mal včely zdravé a pripravené na znášku. Tu je rozdiel medzi nadšenom pre včely a medzi profesionálom. Pre mňa sú moje včely život a v najlepšej viere konám tak, aby boli v dobrej kondícii. Včely sú závislé na mne a ja na nich. To nadšenec, ktorý ide na včelnicu raz do týždňa nepochopí, ale prvé čo mu príde na um bude to, že moje včely "zožrali" potravu jeho včelám. Ani ho nenapadne, že hektár slnečnice, či repky uživí 4 rodiny a že ak je niekde na priestore 4x4 kilometre 200 hektárov takejto plodiny, môže tam byť 800 včelstiev. Ctení nevčelári, ktorí toto čítate, viete prečo niektoré včely nedonesú med? Napríklad tie, ktoré sa podľa odborníkov na genetický fond včiel majú rozmnožovať rojmi. Od nich nemusíte čakať med.

Hádky medzi včelármi a susedmi a ešte väčšia nevraživosť vo včelárstve samotnom, je zatiaľ jediný výsledok snahy, o ochranu včiel. Nemám slov! Záverom už len pár riadkov. Pán Pročko, rodia sa deti v pôrodnici, včely sa liahnu, podobne ako včely nezomierajú ale hynú. Poslanci a všetci tí, čo s touto iniciatívou prišli na jednej strane kalkulovali správne. Skúsení a dobrí včelári majú dnes často cez 70 rokov a pri živote ich držia viac menej tie včely. Títo ľudia sa dnes už nebudú vedieť brániť. Kadejakým kvázi včelárom sa pokúsia zapchať ústa 20€ dotáciami na včelstvo dúfajúc, že všetko ľahko prejde. No prepočítali ste sa, lebo je tu silná skupina ľudí, ktorí sú mladší, venujú sa včelám poctivo a svojimi skúsenosťami zahrabú každého amatéra pod zem. Ja sa môžem viete čo..., na vašich 20€ na rodinu. Nezapredal by som dušu ani za 50 000€ keby ste mi ich núkali, lebo viem, že túto sumu dokážem poctivým včelárením zarobiť aj bez cudzej pomoci.

Pre tých, ktorí si myslia, že včelami to skončí... . Nie neskončí, po včelároch budú na rade ďalší. O lesníkoch rozhodujú ľudia, ktorí v lesoch nepracujú, o včelároch chcú rozhodovať ľudia, čo zjedia 30 pohárov medu za rok a už sa cítia byť fundovaní. Len akosi sa nikto nepýta na názor tých, ktorí tieto činnosti aj skutočne vykonávajú! Prečo to tak je? Pretože ako to povedal raz Platón: "Nakoniec vám budú vládnuť tí najneschopnejší z vás. To je trestom za neochotu podieľať sa na politike."