No28. - Akým právom berie včelár včelám med?

   Znie to možno neuveriteľne, ale aj s týmto názorom som sa stretol. Pre vysvetlenie dodávam, že pred pár týždňami mi niekto napísal, akým právom berie včelár včelám med a následne im dá cukor, z ktorého majú včely choroby atď. 

   Chápem, že najmä príchodom sociálnych sietí sa stal z internetu priestor, v ktorom sa môže vyjadrovať hocikto k hocičomu aj bez toho, aby mal aspoň základné vedomosti k danej téme. Avšak tento názor je pre mňa natoľko nepochopiteľný, že musím k nemu napísať pár riadkov a niektoré veci vysvetliť. Mohol by som celú vec odbiť jednoduchou vetou: berieme med včelám takým právom, akým sa berú sliepkam vajcia, krave mlieko atď., ale toto vysvetlenie by taktiež nebolo úplne pravdivé. Preto sa pokúsim najskôr vysvetliť filozofiu fungovania včelstva.

  Pre lepšie pochopenie porovnám život nás ľudí v dnešnej dobe a včelstvo. Predstavte si človeka, ktorý potrebuje k svojmu životu na jeden rok zarobiť 12 000€. Každý mesiac bude chodiť do práce a každý mesiac dostane 1 000€. Z toho plynie, aby prežil musí odpracovať všetkých 12 mesiacov v roku. Avšak ak ponúknete tomuto jedincovi možnosť, že stačí ak odrobí 3 mesiace, za ktoré dostane 12 000€ je vysoká pravdepodobnosť, že túto ponuku minimálne zváži, čí prípadne rovno vezme. Matematika je jednoduchá 3 mesiace práce, peniaze, teda živobytie na celý rok a 9 mesiacov oddych.

   Takéto zmýšľanie vo svete včiel neexistuje. Včelstvu je absolútne cudzia predstava, že si nanosia zásoby medu a peľu (v ľudskom svete peniaze) za 2 mesiace a najbližších 10 mesiacov nebudú pracovať. Z tejto ich vlastnosti vzniklo aj príslovie: "usilovný ako včela". Pokúsim sa Vám preto v stručnosti opísať život včelstva.

   Pokiaľ včelstvo prežije zimu začne príchodom jari proces jeho rozvoja. Matka začne klásť vajíčka, ktoré pre svoj vývoj potrebujú obrovské množstvo potravy. Pre lepšiu predstavu, jedno včelstvo dokáže spotrebovať za rok zhruba 100kg medu a 25 až 35kg peľu. Včelstvo sa začne s kvitnutím jednotlivých rastlín a stromov rozvíjať až na viac ako trojnásobok svojej veľkosti akú malo v zimnom období.

   Na to, aby tento proces mohol vôbec fungovať, musí včelstvo neustále obnovovať generácie včiel počas celého obdobia, od začiatku jari až do konca leta. V znáškovom období, žije robotnica v priemere len 6 týždňov a následne hynie. Za týchto 6 týždňov si robotnica prejde všetkými funkciami v úli - cez čističku, dojičku, kŕmičku, staviteľku, až po strážkyňu a lietavku. Počas celej sezóny kvitnutia rastlín a stromov sa kolobeh včelstva nezastaví. Môže byť len útlm, pokiaľ nemajú včely vyslovene žiadnu znášku, tak matka spomalí plodovanie. Pri kočovaní sa to stáva zriedka a matka denne nakladie až 2000 vajíčok, počas dobrej znášky aj viac.

   Z tohto musí byť jasné aj laikovi, že včela nepozná niečo ako oddych, pracuje v prospech spoločenstva až do momentu kedy vyčerpaním uhynie. Včely jednoducho potrebujú robotu. Túto robotu vie do istej miery zabezpečiť aj včelár napríklad vkladaním nových rámikov s medzistienkami. Včely majú v sebe staviteľský pud, ktorý je nutné udržovať. Tým, že sa z úľa vyberie starý rámik a vloží sa nový, sa okrem podnietenia staviteľského pudu zabezpečí aj hygiena. Staré čierne rámiky nemajú čo robiť v úli. Pri zanedbaní tejto obmeny rámikov vzniká najväčšie riziko chorôb.

   Ďalším spôsobom, ako zabezpečiť včelám prácu, je im zobrať med. Toto by mohla byť voda na mlyn pre tých ľudí, o ktorých je nadpis tohto článku. Je tu však jedna zásadná poznámka. Moderné včelárenie pozná niečo také, ako plodisko a medník, teda dve časti úľa. Či už sa včelári v nadstavkových úľoch alebo nie, úľ je vždy istým spôsobom rozdelený na priestor, kde ploduje matka a kde sa tvoria zásoby. Med sa však nachádza aj na rámikoch v plodisku, a to znamená, že v teoretickej rovine by sa dali točiť aj plodové rámiky.

   Poctivý včelár, ktorý si váži včelstvo nebude točiť med z plodiska. Tento med nechá včelám. Jediné oprávnené točenie rámika z plodiska je v prípade, že rámik je starší, nie je v ňom plod a kvôli hygiene bude nahradený napríklad rámikom z medníka. Tento úkon sme robili aj my pri poslednom točení medu, ak bol v plodisku rámik napríklad z roku 2014 a bol zásobný bez plodu, vytočili sme ho a na jeho miesto sme vložili tohtoročný rámik z medníka. Z vyššie uvedeného plynie, že med sa berie včelám tak, aby im nechýbal. Je to len na schopnostiach daného včelára koľko, ako a kedy včelám zoberie med.

   Čo by sa však stalo, ak by sa včelám med nebral? V prvom rade by včely nemali kam ukladať nektár, ktorý budú zbierať neustále (hlavne v prípade kočovania). Následne vznikne podstatne väčšie riziko rojenia, pretože včely sa premnožia, nebudú mať v úli priestor. Po vyrojení, môže ostať materské včelstvo natoľko slabé, že nebude schopné brániť svoj úľ, zásoby v ňom a hrozí rabovka. Ak sa začnú včely rabovať a včelár nevie čo s tým, je tu riziko, že príde o celú včelnicu.

   Posledné, čo by som chcel vysvetliť je jesenné prikrmovanie, či už cukrom alebo invertným krmivom. Spomínaný pán písal niečo v tom duchu, že v akom zdravotnom stave môžu byť včely ak sa im zoberie med a dá sa cukor. Neviem, ako iné včely, ale tie naše rozhodne nezimujú na cukre, resp. inverte. Ako som už spomínal, úľ je rozdelený na plodisko a medník. V plodisku je často krát viac medu ako v medníku. Naše nadstavky sú robené na jedny z najväčších rámikov tzv. miera b10. Týchto rámikov sa zmestí do jedného nadstavku 10. Zvyčajne matka ploduje na cca 6 rámikoch v strede a dva na oboch stranách sú tzv. zásobné rámiky tvorené peľom a medom. Zároveň, na každý z tých 6 rámikov, na ktorých matka ploduje je vytvorená podkova z medu. Jednoducho povedané, v našom plodisku je momentálne odhadom 15 až 20kg medu, a vo včelstvách, ktoré boli počas sezóny na troch nadstavkoch (dve plodiská a jeden medník) budú zásoby ešte lepšie.

   Invertné krmivo v našom prípade tvorí cca tretinu zásob včiel na zimu. Tiež by som rád podotkol, že včely veľmi dobre poznajú med a cukor/invert. Nachystajú si rámiky tak, aby toto krmivo spotrebovali ako prvé. Prečo sa však prikrmuje? Pretože včely vedia počítať. Vedia, koľko majú v medníku medu a do istej miery s ním rátajú. Avšak, kvôli blížiacej sa zime, by sa mali medníky zrušiť. Robí sa to z toho dôvodu, aby sa včelám zmenšil priestor, v ktorom budú zimovať, a tým sa ľahšie udržiavala stála teplota vo vnútri chumáča zhruba 20 °C. Nemá význam nechávať tento med v úli, pretože včely zimujú na rámikoch, na ktorých bude matka od zimného slnovratu plodovať a to nie sú tie rámiky z medníka. Pokiaľ včelár používa materskú mriežku (prepážka, cez ktorú prejde len robotnica), aby oddelil plodisko od medníka, nebudú včely na medníkových rámikoch ani v teoretickej rovine.

   Niektorí včelári netočia posledný med. Nech už je to z akéhokoľvek dôvodu, podľa mňa je to nie je správne. Tento med ostane zväčša do jari, kedy ho včelár vytočí. Lenže takýto med si prejde niekoľkými jesennými liečeniami, čo na jeho kvalite rozhodne nepridá. Súčasne sa včelám v mrazivom období ťažšie udržuje stála teplota, ak majú nad sebou zbytočne jeden nadstavok.

   V našom prípade verím, že by väčšina včelstiev prežila zimu aj bez prikŕmenia, ale je to pre nás istota a rozhodne týmto krokom neriskujeme choroby včiel. Keď si čítam rôzne názory a komentáre, či už na facebooku apisinfo, alebo iných včelárskych stránkach občas ma vedia až prekvapiť, na strane druhej sú vítanou inšpiráciou pre ďalšie blogy :)