3 - 2018 Zber meliva

   Rok sa nám pomaly rozbieha a s ním sa nezadržateľne blíži aj nová včelárska sezóna. V tomto období potrebujeme riešiť, z istého uhla pohľadu pre nás tzv. "administratívne záležitosti". Ako kočovní včelári potrebujeme povolenie na prevoz včelnice. Jedná sa o kvázi veterinárne potvrdenie, že naše včely sú zdravé a nie sú rizikom pre včelárov z iných okresov, napríklad v podobe moru.

   Toto potvrdenie dostaneme, ak odovzdáme melivo zo včiel na laboratórne testy a tieto budú v poriadku. Čo je to melivo? Včely zimujú v chumáči. Skôr ako zazimujú, pripravia si zásoby, z ktorých prežijú a zaviečkujú ich. Následne, keď sa včely zhluknú do chumáča začínajú tieto zásoby spotrebovávať. Musia jednotlivé bunky na plaste otvárať a tým na dno úľa padajú drobné čiastočky vosku. Včely zároveň začínajú čistiť bunky, do ktorých matka ploduje. "Odpad" z tohto čistenia spolu s voskom zo zaviečkovaných zásob tvorí hmotu známu medzi včelármi ako melivo.

   Naše spodky úľov sú zo včelárskeho pletiva, preto všetko, čo spadne z úľov musíme v tomto období zachytiť. Na tento účel využívame narezané OSB dosky, ktoré len vsunieme zo zadnej strany letáča popod úľ. Skôr, než tieto podložky vkladáme do letáčov, tak ich dezinfikujeme ohňom. Čistota a dezinfekcia je mimoriadne dôležitá. Povolenie na kočovanie potrebujeme, nakoľko príroda v okolí Studienky toho veľa neponúka. Kočovať bez povolenia je v našom prípade absolútne vylúčené.

  Koncom tohto mesiaca budeme podložky vyberať. Nazhromaždené melivo necháme preschnúť, následne zašleme pomocou našej oblastnej včelárskej organizácie na testy. Pre nadchádzajúcu sezónu máme 80 rodín. Melivo z toľkých rodín uložíme v štyroch baleniach. Úle 1 až 20 bude jedna vzorka na skúmanie, 21 až 40 bude druhá vzorka, atď..

   Potom nám neostáva nič iné, len čakať na vydanie kočovného povolenia. Napriek tomu, že sme presvedčení o dobrom zdravotnom stave našich včiel, vždy pri týchto testoch existuje riziko, že nimi neprejdeme. Ako kočovní včelári ho musíme podstúpiť. Tí, čo nekočujú túto "skúšku" nepotrebujú. Rovnako nám, ako i nekočovným včelárom však príde kontrola z organizácie, v ktorej je včelár registrovaný.

   Druhú časť tohto článku, spolu s obrázkami meliva budem publikovať začiatkom februára.

   Testy meliva odhalia zdravotný stav včiel, zárodky moru a iných chorôb. Veľa krát som videl reportáže v TV o kočovných včelároch, ktorí zo sebou priniesli mor. Tento pohľad je veľmi skresľujúci, pretože vždy záleží od konkrétnej situácie. Pokiaľ včelár nezíska povolenie, nemá kočovať. Na strane druhej, ten kto včelári seriózne, obetuje tomu svoj čas, prácu a prejde laboratórnymi testami, je určite menšie riziko pre iných včelárov ako ten, kto má včely len na "okrasu". Realita bohužiaľ býva taká, že keď sa niekde objaví ohnisko moru, je najjednoduchšie ukázať na kočovného včelára.

   Včelárenie je v dnešnej dobe, tak ako všetko - biznis. Úspech sa neodpúšťa a vyjadrenia o more sú často len zámienkou, ako si nepustiť konkurenciu do svojho teritória. Je to smutné, pretože včelári si pri súčasnej produkcii a následnej spotrebe medu nemôžu konkurovať. Produkcia medu je stále pre populáciu nedostatočná.