No12. - Náš tip ako začať včeláriť

    Za uplynulý mesiac, počas ktorého funguje stránka apisinfo.sk sa nám ozvalo niekoľko ľudí s tým, že sa im naša práca páči, za čo sme samozrejme vďační, zopár z nich zároveň písalo, že by mali záujem začať s chovom včiel, no nevedia ako na to.

    Nasledujúce riadky by som rád venoval práve týmto ľuďom, ktorí rozmýšľajú nad chovom včiel. Nebudem písať o vstupnej investícií, o tom kde sú aké kurzy, alebo kde kúpiť včely. Rád by som napísal o tom, ako by sme dnes začínali my, ak by sme na začiatku vedeli, čo včelárenie obnáša. O našich začiatkoch sa dočítate tu: odkaz

    Spôsobov ako začať s chovom včiel je niekoľko. Jedni idú do včelárenia po hlave, kúpia zopár rodín a učia sa takpovediac za pochodu. Iní zase študujú teóriu skôr, ako zoženú prvé úle, alebo začnú navštevovať rôzne kurzy. Každý spôsob má niečo do seba, záleží od toho ako veľmi ste do včelárenia zapálení, ako ste zruční a podobne. My sme začínali zhruba podobne, preto z vlastnej skúsenosti môžeme povedať, že pri akomkoľvek z týchto postupov, ktorý zvolíte sa nevyhnete prešľapom, ktoré Vás budú vo výsledku stáť peniaze, zbytočné žihadlá a stratený čas. Musíte rátať, že to k tomu patrí. Prvotné neúspechy často odrádzajú začiatočníkov až do takej miery, že skončia skôr ako stihnú poriadne začať.

    Z môjho uhla pohľadu by som si dnes zvolil nasledovný postup: V zimnom období by som začal štúdiom literatúry, čím by som nadobudol aspoň základné informácie o chove včiel. Zároveň by som hľadal skúseného včelára z okolia, najlepšie priamo z dediny/mesta kde bývam. Ak by som ho našiel, skúsil by som sa s ním dohodnúť, či by bol ochotný učiť ma aspoň jednému roku chovu včiel výmenou za to, že mu budem počas toho roka chodiť pomáhať na jeho včelnicu. 

    Včelárska práca je celoročná, ale priamo na včelnici sa reálne pracuje až od prvého jarného preletu včiel, čo je zhruba koncom februára - začiatkom marca, záleží od počasia. Odložence (spôsob, ktorým včelár rozširuje včelnicu o ďalšie rodiny) sa robia od konca apríla a mali by sa stihnúť zhruba do prvého júlového týždňa. Medzi týmito dvomi včelárskymi obdobiami sú takmer štyri mesiace, čo je dostatočný čas na to, aby som si ako začiatočník vedel urobiť obraz o tom, ako je včelárenie náročné. Ak by som sa rozhodol, že sa chcem včelám venovať verím, že by som sa s daným včelárom dohodol, a nejaké odložence by mi dal, respektíve predal.

    Na včelnicu by som s jej majiteľom chodil tak často, ako by mi to práca a rodinné povinnosti dovolili. Snažil by som sa nasávať, čo možno najviac informácií a ak by mi môj "učiteľ" dovolil, chcel by som aj skutočne so včelami robiť, nie len pasívne pozerať. Nás, po rozpačitom začiatku včeláreniu, rovnako učil včelár s viac ako 50 ročnou praxou, a to nám dalo najviac. Ukázal nám úplné základy, ako chytiť rámik, ako sa správať na včelnici, sledovanie správania včiel, pozorovanie prírody a podobne.

    Skúsenosti skutočného včelára nikdy nedokážete nahradiť literatúrou, a nebojím sa povedať, že ani kurzom. Samozrejme, kurzy sú rôzne, a veľmi záleží na tom, kde sa konajú a kde budete včeláriť. Vysvetlím to na vlastnom príklade. My včelárime na Záhorí a chodil by som na kurz niekde na stredné Slovensko, a tu nastáva problém, že príroda na mieste kde by sa konal kurz a kde by som včeláril ja, je veľmi odlišná. Sú rozdielne znášky, iné možnosti, ktoré príroda ponúka, preto učiť sa od miestneho včelára, ktorý pozná svoje okolie, vidím stále ako to lepšie riešenie. Keď už pre nič iné, tak pre individuálny prístup a predpokladám, že za rok sa toho naučím viac, ako na kurze, ktorý bude trvať maximálne niekoľko mesiacov. 

    Týmto určite nechcem tvrdiť, že včelárske kurzy sú zlé. Je to samozrejme vec názoru, ktorou cestou sa vydať.

    Za celý rok, ako pomocník u skúseného včelára, by som si prešiel od jarných prehliadok včelstiev, prvých znášok, cez roje, odložence až po liečenie a zazimovanie včiel. Ak by bol včelár ochotný mi predať odložence alebo roje, na jeseň by som mal svoje vlastné včelstvá. Vyhol by som sa mnohým zbytočným chybám a ďaleko rýchlejšie by som sa, ako včelár rozvíjal, keďže pri chove včiel platí to, že ak niečo pokazíte môžete zvyčajne svoju chybu napraviť až o rok.

    Pokiaľ by ste chceli vkročiť do sveta včiel za pomoci skúseného včelára, hľadajte podľa možnosti takého, ktorý úspešne včelári už niekoľko rokov. Snažte sa čo najviac chodiť na jeho včelnicu a pomáhať mu. Veľa počúvajte a veľa sa pýtajte, ale ak sa dostanete do štádia, že už máte svoju včelnicu, hľadajte si svoje vlastné postupy pri včelárení. Základ, ktorý Vám dá niekto iný, sa snažte rozvíjať, pretože 1 000 včelárov sa rovná 1 000 názorov, a vy by ste si mali spraviť ten svoj.

    Či takého včelára nájdete vo Vašom okolí netuším, my sme to šťastie mali. Je to vždy len o ľuďoch, možno Vás bude vnímať ako budúceho konkurenta, ale tiež je možné, že si spomenie na svoje začiatky a bude ochotný Vám pomôcť. Ak sa však nespýtate - neviete, a mimochodom o tej konkurencii je to nezmysel. Všetci včelári na Slovenku nedokážu ani z ďaleka pokryť reálnu spotrebu medu, - ale o tom budem písať v inom blogu.